Katiónová výmenná kapacita

Zásobovanie živinami a štruktúra pôdy

  • Kationova Vymenna Kapacita KVK
Pfad 1191@2x

Čo je Katiónová Výmenná Kapacita alebo (KVK)?

KVK (Katiónová Výmenná Kapacita) meria schopnosť pôdy ukladať a uvoľňovať živiny. Čím je v pôde vyšší obsah ílu a humusu, tým vyššia je KVK, a tým vyššia schopnosť pôdy ukladať živiny.

Princíp KVK je veľmi jednoduchý. Kladne nabité živiny ako vápnik, horčík, draslík a amónium sa viažu na záporne nabitý povrch častíc ílu a humusu – prilepia sa ako magnet. Na tieto negatívne nabité povrchy častíc ílu a humusu sa však môžu naviazať aj kyseliny.

Opakom KVK je AVK (Aniónová Výmenná Kapacita). Princíp je rovnaký ako pri KVK, avšak funguje to presne naopak. Záporne nabité živiny ako dusičnany,síra, bór sa viažu na kladne nabité povrchy pôdnych častíc. Nakoľko kladne nabité povrchy častíc v pôde sú veľmi zriadkavé, AVK má len veľmi malý efakt, nemeria sa a nepovažuje sa za dôležitý faktor úrodnosti pôdy.

Na čo sa využíva meranie KVK (Katiónovej Výmennej Kapacity)?

KVK ovplyvňuje takmer všetky vlastnosti pôdy. Zásobovanie rastlín živinami, pôdne pH, pôdnu štruktúru, retenčnú schopnosť (zadržiavanie/ukladanie vlahy), rozvoj mikroflóry, eróziu, zakoreňovaciu schopnosť, tvorbu prísuškov a mnohé iné. KVK je kľúčovým faktorom pre zlepšovanie úrodnosti pôdy, vyššie a stabilné výnosy. To je dôvod prečo vždy v rámci nášho pôdneho rozboru meriame KVK.

Čo sa vlastne meria?

Meriame celkovú KVK, inými slovami rozsah záporne nabitého povrchu pôdnych častíc. Následne meriame koľko a aké druhy živín, kyselín a ostatných prvkov sa viažu na povrchy pôdnych častíc. Namerané hodnoty sa vyjadrujú ako %-to celkovej KVK.

Napríklad: 50% vápnik, 20% horčík, 2% draslík, 1% amónium a 27% kyseliny. Na základe získaných hodnôt pripravujeme naše odporúčania k zlepšeniu úrodnosti pôdy.

Na doleuvedených obrázkoch môžete napríklad vidieť, ako dobré alebo zlé hodnoty KVK ovplyvňujú pôdnu štruktúru.

zlá KVK

bad CEC@2x

dobrá KVK

bad CEC@2x