Okysľovanie pôdy
Výrazne znižuje potenciál výnosov
Čo je okysľovanie pôdy?
Okysľovanie pôdy je prirodzený proces – okysľovanie znamená, že do pôdy sa pravidelne dostávajú kyseliny (H+). Ak tieto kyseliny (H+) nie sú neutralizované, vznikajú v pôde mnohé problémy akými sú nízka dostupnosť živín, zlá štruktúra pôdy, či chýbajúca aktivita pôdnej mikroflóry a pôdnych organizmov.
Okysľovanie je prirodzený proces a deje neustále, no musí byť kompenzovaný vápnením s cieľom udržania stabilných výnosov a celkovej rentability hospodárenia.
Ako kompenzovať okysľovanie pôdy?
Neutralizácia prirodzeného a umelého okysľovania pôdy sa nazýva udržiavacie vápnenie a musí sa vykonávať pravidelne každé 2-3 roky. Viac informácií o udržiavacom vápnení nájdete tu.
Ročné množstvo (CaO) potrebného na kompenzáciu okysľovania pôdy možno vypočítať pomocou nášho
Prirodzené okysľovanie pôdy
1. Zrážky
Rainwater is usually acidic with a pH range 4,0 – 5,5. This means, the higher the annual precipitation is, the more acids are introduced into the soil and the higher is the natural soil acidification.
Dažďová voda je zvyčajne kyslá, s pH v rozsahu 4,0-5,5. Znamená to, že čím vyšší je ročný úhrn zrážok, tým viac kyselín sa dostáva do pôdy a tým intenzívnejšie je prirodzené okysľovanie pôdy.
2. Aktivita pôdnych organizmov
Pôdne organizmy svojou aktivitou produkujú oxid uhličitý (CO2) podobne ako človek pri dýchaní. V pôde CO2 reaguje s vodou a vzniká zlúčenina kyseliny uhličitej (H2CO3), ktorá okysľuje pôdnu vlahu a pôdu. Čím vyššia je aktivita pôdnych mikroorganizmov (nevyhnutná v procese mineralizácie živín), tým väčšie množstvo kyselín (CO2) sa v pôde vyprodukuje, a tým vyššie je prirodzené okysľovanie pôdy.
3. Rast koreňovej sústavy
Podobne ako človek pri dýchaní, či ako aktivita pôdnych organizmov, aj rastlinné korene pri svojom raste uvoľňujú do pôdy CO2. Efekt je svojou podstatou rovnaký ako pri pôdnych mikroorganizmoch, teda čím intenzívnejší je rast koreňovej sústavy, tým vyššia produkcia CO2 – vyššia produkcia H2CO3 – intenzívnejšie prirodzené okysľovanie pôdy. Osobitnou kategóriou je pestovanie strukovín, u ktorých dochádza k fixácii vzdušného dusíka do pôdy. Proces fixácie vzdušného dusíka uvoľňuje do pôdy kyseliny. To je dôvod, prečo pri pestovaní strukovín dochádza k intenzívnejšiemu prirodzenému okysľovaniu pôdy ako pri pestovaní iných plodín.
Umelé okysľovanie pôdy
Neutralizácia prirodzeného a umelého okysľovania pôdy sa nazýva udržiavacie vápnenie. Je potrebné ho realizovať pravidelne, každé 2-3 roky. Viac informácií o udržiavacom vápnení nájdete tu.
1. Hnojenie
Rýchlejšie okysľovanie pôdy vo všeobecnosti spôsobujú hlavne hnojivá obsahujúce amónny dusík a síru. Príčinou sú chemické procesy ktoré vznikajú v pôde, a ktoré produkujú kyseliny. Napríklad ak použijeme hnojivo LIADOK 27%N a prostredníctvom neho dodáme do pôdy 100kg čistého dusíka (N), – vznikne v pôde objem kyselín, na neutralizáciu ktorých je potrebných 48kg (CaO). V prípade dodania 100kg čistého dusíka (N) do pôdy použitím hnojiva DASA 26%N/13%S, vzniká objem kyselín, na neutralizáciu ktorého je potrebných 300kg (CaO). Pôdne okysľovanie teda výrazne ovplyvňuje typ používaného hnojiva. Okysľovanie pôdy však nespôsobuje len používanie minerálnych hnojív, ale aj používanie organických hnojív. Napríklad pri aplikácii 1m3 hnoja od ošípaných, je potrebných na neutralizáciu kyslín približne 5kg (CaO). Ak vyaplikujete na 1ha ročne 30m3 hnoja od ošípaných, je potrebných ročne 150kg (CaO) na neutralizáciu vzniknutých kyselín.
2. Spracovanie pôdy
Pri spracovaní sa do pôdy dostáva kyslík – ten spúšťa chemické reakcie, ktorými sa do pôdy uvoľňujú kyseliny. V prípade, že pôda nemá dostatočnú pufrovaciu (vyrovnávaciu) kapacitu, z pohľadu pH môže bezprostredne po spracovaní dôjsť k acidifikačnému (okysľovaciemu) šoku. Čím intenzívnejšie a hlbšie je spracovanie, tým intenzívnejšie je okysľovanie pôdy. Pozor, neznamená to, že spracovanie pôdy je zlým riešením, avšak je potrebné si uvedomiť že čím je spracovanie pôdy intenzívnejšie, tým väčší objem kyselín je potrebné neutralizovať.
Vo všeobecnosti je možné povedať, že: intenzívne poľnohospodárstvo – s vysokými dávkami hnojív, veľkým objemom zrážok a vysokými hektárovými výnosmi spôsobuje intenzívnejšie okysľovanie pôdy ako extenzívne poľnohospodárstvo – s nízkym objemom vstupov a nízkymi hektárovými výnosmi. Neznamená to však že intenzívne poľnohospodárstvo je zlé. Jeho výsledkom sú vyššie hektárové výnosy – treba si však uvedomiť, že na udržanie pôdnej úrodnosti, stabilných výnosov a vysokej ziskovosti sú potrebné vyššie dávky vápna v rámci udržiavacieho vápnenia.
